Hovoria aj o tom, ako sociálne siete ovplyvnili vnímanie sveta, v ktorom žijeme a politiky na všetkých úrovniach. Aj v našom geografickom priestore sa ukazuje, že doterajšia politika sa zmenila z riešenia reálnych problémov na zábavu a presmerovanie pozornosti užívateľa či už na nepodstatné drobností, alebo v horšom prípade na šírenie lží, poloprávd, nenávistí a xenofóbie.
Ďalšou rovinou je skutočnosť, že rôzne diktátorské a autoritárske režimy sa naučili používať internet ako zbraň v medzinárodnej politike. Na mnohých príkladoch za posledné roky sme videli, že ho používajú na šírenie propagandy a na zasahovanie do politiky demokratických štátov. Napríklad vo volebných kampaniach alebo pred referendami. Výsledkom je, že aj internet a sociálne siete v stave akom sú dnes, prispievajú k rozdeleniu sveta na slobodný a neslobodný.
Ak sa niečo v tomto nezmení a vývoj bude pokračovať ďalej ako doteraz následky môžu byť veľmi vážne. Politika vždy bola aj o marketingu, dnes však ako keby marketing obsiahol všetko. Nie sú dôležité reálne výsledky, ale virtuálna realita, ktorú vytvoríme. A všetkého schopní ľudia, alebo rôzni PR experti, ktorí tak vážnu vec ako politika berú len ako svoju hru, to môžu využiť napríklad vo voľbách v nejakom štáte, v komunálnych voľbách, alebo aj v tak vážnej veci ako bolo referendum o Brexite.
Ako píše Anne Applebaum, "V minulosti sa väčšina politických diskusií viedla v zákonodárnych zboroch, v novinových komentároch, v televíznom štúdiu či v bare, kým dnes sa často odohrávajú online, vo virtuálnej realite, kde sa jednotliví používatelia cítia izolovaní jeden od druhého aj od preberanej otázky, kde môže byť každý anonymný a nikto nemusí preberať zodpovednosť za svoje slová. Reddit, Twitter a Facebook sa stali ideálnymi médiami na iróniu, paródiu a cynické mémy: ľudia si ich otvárajú, posúvajú obrazovku a zabávajú sa. Nečudo, že odrazu vyhrávajú voľby ironickí, parodickí, či zábavní politickí kandidáti." Takýto kandidáti však nikde na žiadnej úrovni v realite žiadnu skutočnú robotu robiť nedokážu.
Svet tradičných novín, televízie a rozhlasu napriek svojim nedokonalostiam udržiaval debatu v určitých medziach, nezávislé regulačné úrady vo väčšine skutočne demokratických krajinách by nikdy nedovolili, aby tieto médiá šírili otvorené lži a konšpiračné teórie. V knihe Súmrak demokracie, autorka uvádza, že "dominancia celoštátnych televíznych vysielateľov – v Británii BBC a v Spojených štátoch tri hlavné televízne siete – a široko rozkročených novín, ktoré sa opierali o širokú inzerciu, znamenala, že vo väčšine západných krajín sa zväčša viedla jedna celonárodná diskusia. Názory sa rôznili, ale väčšina ľudí sa aspoň sporila v dohodnutých medziach. Ten svet sa pominul." A práve preto treba hľadať riešenie, čo ďalej. Čo najskôr by sme mali nájsť reálne nástroje, ako vrátiť celospoločenskú debatu k jej umiernenej podobe o skutočných problémoch a zvrátiť čoraz viac rastúcu polarizujúcu spoločnosti takmer v každom ohľade, kým je ešte čas. To, že tu diskutujeme o veciach typu, že nemáme nosiť rúška, alebo Covid-19 neexistuje, že svet riadi nejaká tajná elita alebo Zem nie je guľatá jednoducho ukazuje, kam sa môže všetko zvrhnúť.
Iste sociálne siete a internet v mnohom uľahčili život a prispeli k rozvoju spoločnosti. Tak isto ako kedysi vynájdenie kníhtlače alebo rozhlasové a televízne vysielanie. Ale každá minca má dve strany. Aj kniha Súmrak demokracie aj film The Social Dilemma uvádzajú, že priestor sociálnych sieti by mal byť viac regulovaný. A nemali by sme zabúdať ani na tradičné médiá, ktoré tu existujú - tlač, rozhlas, televízia. V týchto bude spravodajstvo vždy objektívnejšie, pretože sú pod silným dohľadom. U nás napríklad podľa zákona o vysielaní a retransmisii alebo zákona o periodickej tlači. Pre šírenie lží, poloprávd a nenávistí na sociálnych sieťach nič efektívne zatiaľ nemáme a preto by sme mali aspoň učiť ľudí, aby k informáciám, čo tam nájdu pristupovali s maximálnou obozretnosťou.
Nástup internetu a sociálnych sietí znamená, že žijeme prelomovú dobu. Ale to už je osud ľudstva, svet sa vyvíja a mení. Tak ako sme si poradili a prispôsobili sa vynálezom ako kníhtlač, rozhlas a televízia, musíme si poradiť aj s internetom a sociálnymi sieťami. Som presvedčený, že receptom je stará a osvedčená pravda, že so slobodou musí ruka v ruke ísť aj zodpovednosť. Dnes, keď tvorcom obsahu už nie sú len úzke a kontrolované skupiny novinárov, musí niesť zodpovednosť a strpieť pravidlá v podstate každý, kto vytvára obsah a ponúka ho cez sociálne siete. To musí byť základný funkčný princíp demokracie. To znamená toho systému, ktorý priniesol ľudstvu rozmach ľudských práv a rast životnej úrovne, technologický rozvoj i vynálezy ako samotný internet a sociálne siete.
