reklama

Extrémizmus nám nepomáha ani nič nerieši

V posledných týždňoch sa po veľmi nešťastných zásahoch polície v USA, ktoré skončili zabitím ľudí afroamerického pôvodu, svetom intenzívne prehnala vlna hnutia #blacklivesmatter.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Podporilo ho aj množstvo svetových lídrov, umelcov, športovcov a iných osobností. Prirodzená reakcia. K tomu sa však v Severnej Amerike aj v Európe pridala ďalšia – ťažšie pochopiteľná vlna protestov, ktorej objektom sa stali aj sochy mnohých - viac či menej kontroverzných politikov a osobností z histórie. Tieto udalosti mali svoju odozvu aj v Bratislave. 

Normálna politická súťaž má prebiehať štandardnými spôsobmi, keď treba aj slušným nenásilným vyjadrením názoru v uliciach, médiách, na sociálnych sieťach. Hranicou je však vždy ničenie majetku, šírenie triednej alebo rasovej nenávisti, extrémizmu a neznášanlivosti voči skupine osôb alebo pre ich príslušnosť k nejakému etniku, národu, rase, farbe pleti, náboženskému vyznaniu a ďalším podobným charakteristikám. Takéto prejavy sú postihované aj Trestným zákonom a je normálne, že ľuďom, ktorí sa v minulosti dopustili týchto činov sochy nestaviame.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naše hlavné mesto sa vždy považovalo za mesto mieru a tolerancie, preto ma zakaždým zamrzí každý prejav extrémizmu a neznášanlivosti a najmä, keď po ňom zostane ticho. Pred dvomi rokmi otriasol spoločnosťou incident s rasovým kontextom, ktorého dôsledkom bola nezmyselná smrť mladého Filipínca Henryho, ktorý sa snažil chrániť svoje kamarátky. Ako spoločnosť sme toto jednoznačne odmietli, pretože sme nechceli, aby takáto bola tvár nášho hlavného mesta.

Dnes bohužiaľ plíživý rasizmus a relativizácia ľudského utrpenia zostávajú nepovšimnuté. Som zvedavý, akým spôsobom budú reagovať futbalové, ale aj iné autority na dianie na tribúnach Tehelného poľa, kde sa latentný rasizmus stáva hlavným pojítkom niektorých tiež "fanúšikov". Takýmto otrasným prejavom skupín jednotlivcov síce nevieme nikdy na 100 percent zabrániť, podstatné je iné. To, aby sa k tomu veľmi dôrazne, jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrilo a konalo minimálne vedenie klubu aj ligovej súťaže.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bokom od globálnych vĺn, neostali ani naše sochy. Ktosi mal potrebu sprejom „vyzdobiť“ sochu Andreja Hlinku v Ružinove. Verím, že to pri tomto incidente aj ostane. Na Andreja Hlinku môžeme mať rôzne názory, ale ničenie umeleckého diela v parku, ktorý nesie jeho meno, čo schválila slobodne zvolená samospráva považujem za vandalský čin. Navyše, ak v Bratislave máme historickú skúsenosť s tým, keď sa po prvej svetovej vojne vymazávalo všetko, čo by pripomínalo zanikajúce Rakúsko-Uhorsko. Obeťou vtedy bola aj socha Márie Terézie našou spoločnosťou prehnala vlna ničenia sôch a zničili sme si sochu Márie Terézie. Panovníčky, ktorá bola v Bratislave nielen korunovaná, ale priniesla vtedajšej monarchii, ktorej súčasťou bolo aj dnešné Slovensko, nebývalé reformy, umožňujúce rozvoj vzdelania a zvýšenia životnej úrovne veľkých skupín obyvateľstva, čo nás vtedy priblížilo k najvyspelejšiemu svetu. Som presvedčený, že takáto panovníčka si svoj pamätník v Bratislave určite zaslúži a držím palce všetkým, ktorí sa o to dlhé roky usilujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte viac si želám, aby sme v Bratislave i na Slovensku mali dosť síl a múdrosti a dokázali posudzovať lídrov i udalosti so znalosťou histórie a dobového kontextu. Nič nie je nikdy čierno biele, aj najväčší velikáni slovenských alebo svetových dejín sa neraz dopustili chýb a omylov. Na druhej strane by sme nemali relativizovať a dávať rovná sa medzi ľudí, ktorí svoje národy priviedli k nešťastiu a katastrofe a preto ich treba jednoznačne považovať za negatívne a zločinecké symboly. Takými boli celkom iste napríklad Lenin, Stalin, Gottwald, na Slovensku Tiso alebo Biľak. Hitlerovi našťastie sochu u nás ešte nikto nepostavil. Tam už leží pre každého normálneho človeka úplne jasné červená čiara. Jej prejavom je najmä vyššie spomenuté šírenie rasovej a triednej nenávisti a s z toho vyplývajúce činy, ktoré priniesli hrôzu a utrpenie státisícom až miliónom ľudí. Takýchto ľudí a ich prípadné pamätníky nemôžeme ani náhodou porovnávať napríklad s Hodžom, Hlinkom, Masarykom, Havlom, Churchillom, Columbom alebo aj spomínanou Máriou Teréziou, na ktorých tiež majú rôzni ľudia rôzne názory, ale v konečnom dôsledku vykonali množstvo významných, dôležitých a často aj hrdinských skutkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každá doba aj jej lídri majú svoje klady i jazvy na tvári. Odpoveďou je debata a poctivé skúmanie historikov, ktoré nás dokáže poučiť a posunúť ďalej. Odpovede nám nedá extrémizmus, či už ten zprava alebo zľava. Lebo ten nikdy a nikde na svete nič nevyriešil a viedol len do slepej uličky konfliktov a násilia. Pamätajme, že aj nás bude história hodnotiť najmä podľa toho ako obstojíme vo výzvach a ako sme sa chováme k tým slabším a zraniteľným.

Ivo Nesrovnal

Ivo Nesrovnal

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Bratislavčan Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu