Zvýšenie dane z nehnuteľnosti – realita vs. politický folklór

Autor: Ivo Nesrovnal | 13.10.2015 o 9:22 | Karma článku: 6,36 | Prečítané:  2316x

V posledných dňoch sa v médiách rozpútala kampaň na tému zvyšovania dane z nehnuteľnosti v Bratislave. Zo všetkých strán počujem, ako zástupcovia niektorých mestských častí návrh odmietajú, ako ho máme prehodnotiť.

Ozývajú sa aj niektorí politici - spasitelia, ktorí si konečne našli volebnú tému – ide však o prázdne reči postavené na predvolebnom politickom folklóre.

Starostovia mestských častí a odborná verejnosť, ktorí dlhodobo upozorňujú na nízku sadzbu dane, prišli s návrhom na jej zvýšenie a ja som sa zaň postavil. Racionálnych dôvodov je niekoľko. Bratislava má síce porovnateľnú sadzbu dane z nehnuteľností s ostatnými mestami, ale trhová hodnota nehnuteľností a príjmy Bratislavčanov v priemere dosahujú dvojnásobnú výšku v porovnaní s ostatným Slovenskom. Táto disproporcia nie je v poriadku a potvrdzuje evidentnú chybu v systéme. Potvrdením nevyhnutnosti zvýšenia dane  je aj prekročenie zákonom povoleného 10-násobku rozdielu medzi najvyššou a najnižšou sadzbou pri dani z nehnuteľnosti. Korekcia je teda nutná už len čo sa týka učineniu zadosť právnym predpisom. Navyše však mesto Bratislava dostáva od štátu menej ako iné krajské mestá – Banská Bystrica dostáva na dani z príjmu fyzických osôb cca 274 eur/obyvateľa, Košice zasa 255 eur/obyvateľa. A Bratislava? 249 eur – pri prepočte rozdielu s počtom obyvateľov v Bratislave je to jednoduchá matematika. Porovnanie so slovenskými mestami je najvýstižnejšie - porovnania s ČR nie sú kompatibilné, nakoľko financovanie obcí prebieha na podstatne inom základe a sadzby dane z nehnuteľností sú regulované priamo zákonom.

Zmenu v daniach z nehnuteľnosti však začíname najskôr jej efektívnym výberom. Aj keď výber dane nie je problémovým, tu sa v úspešnosti pohybujeme  na takmer 99-tich percentách. Problém je skôr v kontrole potvrdenia skutočnosti, či sú rozlohy bytových, či nebytových priestorov skutočne také, aké sú nahlasované. Na účely preverovania týchto skutočností sme vytvorili inštitút kontrolórov - zamestnancov z jednotlivých mestských častí, ktorých úlohou je zabezpečenie efektívneho výberu dane prostredníctvom kontrol na území Bratislavy. Znamená to, že v najbližšom období prejdú bratislavské domácnosti  kontrolou, či všetci daňovníci platia dane za takú rozlohu bytu či domu, ako deklarovali v daňovom priznaní. Preveríme tiež funkčnosti evidencie nových daňovníkov, nastavíme systém kontroly, ktorý tu nikdy nebol.


Okrem kontroly úplnosti objektov navrhla pracovná skupina k dani z nehnuteľnosti a potvrdili to starostovia na Regionálnom združení mestských častí úpravu sadzby dane z nehnuteľnosti. Čo zvýšenie dane znamená pre občanov v číslach? Ak si to prepočítame, za priemerný trojizbový byt s rozlohou 67 m2  v súčasnosti zaplatí ročne za daň z nehnuteľnosti majiteľ bytu 27 eur. To je v porovnaní k cenám nehnuteľností nízka cena. Podľa navrhovanej úpravy daňovej sadzby by majiteľ bytu zaplatil 54 eur, čo znamená priemernú mesačnú daň vo výške 4,50 eura. Čiže o 2,25 eura mesačne viac, ako zaplatí teraz. Nechcem to zľahčovať, ale defacto je to cena jednej kávy... Dane v Bratislave sa menili naposledy v roku 2011 s platnosťou od 2012, pre podnikateľov sa však menili pravidelne, čo nie je práve spravodlivé.
 

Výšku optimálneho navýšenia dane posudzovala pracovná komisia na základe širokej škály premenných. V rámci daňových opatrení sme sa snažili nájsť úľavy pre najzraniteľnejšiu skupinu občanov - dôchodcov. Navrhol som preto zníženie hranice na poskytnutie daňovej úľavy zo súčasných 70 rokov na 62 rokov, čo predstavuje až viac ako 30% celkového počtu daňovníkov.

Úprava sadzby dane do mesta a mestských častí prinesie cca 7 mil. eur. Výnos dane sa rozdelí na polovicu medzi mesto a mestské časti. To znamená, že vo výške 3,5 mil. eur sa vráti mestskej časti, ktorá ich môže použiť na reálne potreby jej občanov a svoje priority.

Mesto získa ďalšie zdroje na svoj rozvoj, použijeme ich do dopravnej infraštruktúry, aby sme mohli pokračovať v takých objemoch opráv komunikácií a chodníkov, ako sme toho boli svedkami v tomto období, ďalej do čistoty v meste, zvýšenia bezpečnosti občanov, kvalitnejších verejných služieb... Spolu s poslancami pripravíme konkrétny zoznam opatrení, ktoré vo výške vybranej dane mesto zrealizuje na uspokojenie oprávnených nárokov Bratislavčanov.  

Aj keď je zvyšovanie daní nepopulárnym krokom, je potrebné a preto tento návrh na úpravu dane predložím na rokovanie mestského zastupiteľstva v novembri. Je jedným zo škály opatrení, ktorými chceme nastaviť efektívne financovania mesta.  Spolu so zvýšením koeficientu výnosu dane z príjmov fyzických osôb a prerozdeľovaním dane podľa počtu obyvateľov evidovaného v registri obyvateľov (o ktoré sa zasadzujeme), prinesú do podvyživenej mestskej kasy financie na rozvoj mesta. Zasadzujeme sa tiež za zavedenie miestneho poplatku za rozvoj, ktorý nastaví ďalší z oprávnených nástrojov využívaných vo všetkých vyspelých krajinách a o ktorom už v prvom čítaní rokovali aj poslanci NR SR. Na úrovni ústavných činiteľov rokujem o zavedení osobitného príspevku zo strany štátu na výkon funkcie hlavného mesta. Jednoducho, Bratislava musí byť konečne primerane a spravodlivo financovaná! Musíme jej vytvoriť podmienky, aby sa mohla po rokoch potápania zhlboka nadýchnuť. Je to náročný krok, ale je to krok správnym smerom. V opačnom prípade budeme naďalej bezradne nariekať nad kvalitou života v našom meste. Už viackrát som sa vyjadril, že Bratislava v súčasnosti len živorí a vie pokrývať len základne potreby Bratislavčanov, nemôže sa však nijako rozvíjať. Ja nechcem byť len údržbár, chcem, aby sme žili v lepšej Bratislave. To sa ale bez úpravy jej financovania nedá. Systémovo potrebujeme získať financie od štátu, ale štát nám ich nedá, ak neukážeme snahu aj my sami.

Je veľmi ľahké byť proti niečomu, ale je to zbabelé a nič to nerieši. A viem, že s blížiacimi sa voľbami to bude ešte horšie – to je problém u kariérnych politikov. Ja som sa do úradu nedostal preto, aby som sa neustále triasol o znovuzvolenie, som v úrade preto, aby som riešil problémy mesta. A spravodlivé nastavenie financovania mesta je tým najvypuklejším z nich.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?