Bratislava v ríši divov Eurostatu

Autor: Ivo Nesrovnal | 24.5.2015 o 16:29 | (upravené 24.5.2015 o 16:39) Karma článku: 11,55 | Prečítané:  5028x

Asi treba vypiť zázračný Alenkin nápoj, aby Bratislava a jej región boli aj v realite šiestym najbohatším regiónom Európy, za čo ich považuje Eurostat. Bohatším ako Viedeň, Stuttgart, či Praha.

Bratislavčania nechápu. S týmito cestami, verejnými priestranstvami, či čistotou? Sme príliš malé územie, s veľa celoštátnymi firmami, s málo obyvateľmi, na ktorých sa prepočítava HDP a parita kúpnej sily ale na ceny celého Slovenska,  Výsledkom je umelé číslo, ktoré ale neodráža realitu Bratislavy.

Vlastné finančné východiská Bratislavy sú  menej ružové:

Obce a mestá financujú svoju činnosť  z dani z príjmu fyzických osôb. Pamätníci hovoria, že keď sa v roku 2004 robila reforma samosprávy, obce a mestá mali dostávať na každých 10.000 obyvateľov  0,1 % z celkovej sumy na Slovensku vybranej dane. Bratislava má na papieri cca. 450.000 obyvateľov, ergo mala mať ročne cca.  4,5% z celoštátne vybranej dane. Realita? Bratislava dostáva ročne 2,35% z celkovo vybratej dane, t.j. skoro o polovicu menej.  To znamená, že Bratislava hospodári s polovičným rozpočtom ako by mala mať. Znamená to tiež, že hlavné mesto SR má pomaly  polovičný rozpočet ako české krajské mesto Brno (ročné príjmy BA 2015 cca. 230 mil. Eur, Brno cca. 380 mil. Eur).

Priemerný obyvateľ bratislavského regiónu odvedie ročne do štátneho rozpočtu cca 300 Eur na dani z príjmov fyzických osôb. Štát však do bratislavského regiónu vráti iba cca 50 Eur. Obyvateľ Banskobystrickej župy odvedie do spoločnej kasy cca 40 Eur, ale naspäť dostane cca 90 Eur. Košickej odvedie cca 45 Eur a späť dostane cca 70 Eur (údaje z roku 2011). Solidarita regiónu Bratislavy so zvyškom krajiny je viac ako štedrá. (čísla sa týkajú financií regiónu, nie mesta samotného, uvádzam iba ako ilustráciu).

Bežné príjmy Bratislavy (bez Eurofondov do MHD) v roku 2015 sú cca 230 mil Eur. Z toho približne  85% tvoria mandatórne výdavky: doprava, školy, sociálne veci, mzdy, organizácie atď. Z disponibilného zvyšku  cca. 15%  opäť polovina sú dlhodobo zazmluvnené výdavky ako čistenie, zimná údržba, osvetlenie atď. Mestu teda na rozvoj zostáva cca 7% vlastných príjmov. Z toho sa nedajú financovať potreby metropoly v 21 storočí. Zostávajú iba cudzie zdroje: Eurofondy, privátny kapitál alebo úver.

Bratislava je snáď jediným hlavným mestom v EÚ, ktoré nie je zároveň aj krajom.  Viedeň a Berlín sú zároveň Land, Praha je kraj, Budapešť je megye, Varšava je województvo, Paríž department  atď. My sme statusovo iba jednou z cca. 2.930 obcí na Slovensku.  Znamená to komplikácie v efektívnej regulácií prímestskej dopravy. A samozrejme to znamená chýbajúce príjmy z dane z motorových vozidiel (resp. jej ekvivalentu), ktorá bola do minulého roka určená na financovanie župy. Lenže ako všetci vieme, tie autá jazdia väčšinovo po Bratislave. A občasné dotácie župy mestu, resp. niektorým mestským častiam, na opravu výtlkov nie sú veru žiadnym systémovým riešením.

Podľa zákona č. 377/1990 Zb. je Bratislava hlavným mestom Slovenskej republiky a prezident, národná rada, vláda, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky pomáhajú Bratislave plniť funkciu hlavného mesta. To je text zákona. Realita je ale iná. Zo svojej funkcie hlavného mesta má Bratislava iba náklady a žiadne príjmy. Sú tu skoro všetky ústredné orgány, zahraničné zastupiteľstvá atď., ale náklady spojené s ich prevádzkou hradia Bratislavčania.

V Bratislave žije odhadom viac ako 150.000 obyvateľov bez trvalého pobytu. Ich dane ostávajú v ich bydliskách, do Bratislavy idú iba sprostredkovane. Náklady ich pobytu na infraštruktúru platia Bratislavčania. A ľudia bez registrovaného pobytu  umelo znižujú skutočný počet obyvateľov mesta a s negatívnym dopadom na daňové príjmy mesta.

Bratislave tiež chýba cca. 50.000 ľudí, ktorých štatistický úrad zabudol spočítať v ostatnom sčítaní ľudu. Ich „zmiznutie“ má negatívny dopad na rozpočet. Mestu sa v dôsledku takto spackaného sčítania znížili ročné príjmy z rozdelenia daní o viac ako 10 mil. Eur.  

Keďže v dôsledku nereálneho výpočtu sa Bratislava  a jej región počítajú medzi najbohatšie európske regióny, je vylúčená z čerpania väčšiny Eurofondov. Výnimkou je čiastočne verejná dopravná infraštruktúra (MHD). Na školy, verejné priestranstvá, cesty, parky a iné verejné investície môžeme zabudnúť.

No a nezabudnime na vlastné góly, ktoré si dávame sami. Ľudia sa pýtajú načo má Bratislava vyše 300 poslancov v 17 mestských častiach?  Máme  napr. aj 15 stavebných úradov, hoci napr. v susednej Viedni je ich iba 5 (na tri krát viac obyvateľov, tri krát menej stavebných úradov).  Ľudia to považujú za neefektívne, sú to všetko peniaze, ktoré by mohli ísť do rozvoja.  No a skupiny, ktoré si ešte nedávno mesto mýlili so samoobsluhou tiež nemôžem nespomenúť.  Pravidelne počúvam tieto a ďalšie argumenty, keď o chýbajúcich bratislavských financiách hovorím aj s ústavnými činiteľmi.

Mesto nemôže stimulovať rozvoj vlastnými nástrojmi, lebo mu to nedovoľuje rigidný výklad zákonov - čo nie je explicitne dovolené je zakázané. Pavučina byrokracie, zlej legislatívy a nezáujmu Bratislavu zadúša.  Ortodoxná justícia nezriedka zadusí každú iniciatívu obce o vlastnú reguláciu územia a to aj keď to verejnosť hlasito žiada (napr. zrušené VZN Starého mesta o vonkajšej reklame, či absurdné rušenie mestskej regulácie pitia alkoholu na verejnosti).  Nekonečný príbeh stavebného zákona vyhovuje iba gaunerom, čo si robia z Bratislavy dojnú kravu. Štátni pamiatkári sú voči reklamnému chaosu na Obchodnej bezradní. A keď sa samospráve aj niečo v prospech ľudí podarí rozhodnúť, nevolená štátna správa, ako nadradený orgán rozhodnutie  často ruší.

 

Nechcem lamentovať, ale o týchto faktoch je potrebné hovoriť nahlas. Zo stretnutí s Bratislavčanmi, ale aj zo stretnutí s politikmi a ústavnými činiteľmi viem, že väčšina ľudí ich vôbec nepozná.  Mesto je zle nastavené, finančne aj kompetenčne. A preto vyzerá ako vyzerá. Na potreby metropoly v 21 storočí nie je dobre vybavené. Krok za krokom už naprávame manažérske chyby, tie ostatné sú dlhodobejšie. Iniciujem a budem iniciovať ich zmeny.  Bratislavčanov však oprávnene zaujíma len výsledok. Preto realizujem nielen môj, ale aj poslanecké programy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?