S-Bahn v Bratislave, prečo nie?

Autor: Ivo Nesrovnal | 24.9.2014 o 9:00 | (upravené 24.9.2014 o 10:25) Karma článku: 7,75 | Prečítané:  1785x

Doprava je v Bratislave najvážnejší problém a žiadnemu Bratislavčanovi to netreba dlho vysvetľovať. Každé ráno a potom poobede stoja šoféri v zápchach, nie je kde zaparkovať a verejná doprava má často katastrofálnu úroveň. O podmienkach pre cyklistov radšej ani nehovoriac.

Dovolím si predstaviť Vám riešenie tohto problému. Po prvé, musíme začať v meste využívať koľajovú dopravu - ľudí by mohla prepravovať (podobne ako v susednej Viedni) mestská železnica, čiže niečo ako známy S-Bahn. Na území Bratislavy je až 80 kilometrov železničných tratí, ktoré sú nevyužívané na prepravu ľudí. Tieto trate by sa mohli využívať jednak na prepravu Bratislavčanov z okrajových častí mesta do centra, ale mohli by slúžiť aj na prepravu približne 150 tisíc ľudí, ktorí denno-denne prichádzajú do Bratislavy za prácou a “zapĺňajú” tak Bratislavu autami.

Predpokladom toho je však vybudovanie novej železničnej stanice a prepojenie severnej a južnej časti Bratislavy cez Starý most. To znamená, že Starý most musí byť schopný uniesť tieto ľahké železničné vozidlá - a podľa mojich informácií to po jeho výstavbe možné bude.

Ďalším predpokladom je vybudovanie záchytných parkovísk na vstupoch do mesta, čím by sa výrazne znížil počet automobilov v meste. (Tie by mohli byť napríklad v Lamači, Ivánke pri Dunaji, Dunajskej Lužnej, atď.) A samozrejme treba konečne zaviesť jednotnú parkovaciu politiku, ktorá by zvýhodňovala Bratislavčanov a zaviedla poplatky pre ľudí, ktorí nemajú v Bratislave trvalý pobyt.

Všetky tieto projekty by si samozrejme vyžadovali pomerne veľké financie, ktoré sa dajú čerpať z Operačného programu Doprava, čiže z eurofondov. Veľmi ma mrzí, že súčasná garnitúra zahodila do koša projekt TEN-T, na ktorý boli vyčlenené finančné prostriedky z EÚ. Namiesto toho sa do mesta nakúpili nové autobusy, trolejbusy a električky. Obnovu vozového parku mesto tiež samozrejme potrebuje, ale nie je to koncepčné riešenie dopravnej situácie v meste.

Našťastie sa mi v mestskom zastupitelstve  podarilo presadiť, aby sa Bratislava prihlásila s týmto projektom do nového operačného programu na roky 2014-2020, takže s financovaním by problém nebol, keby však existovala vôľa.

Minulý týždeň som toto moje riešenie prezentoval s odborníkom na koľajovú dopravu Vladimírom Šimkom. Je to človek, ktorý sa tejto problematike venuje celý život a v súčasnosti pracuje ako projektant viedenského metra. Pán Šimko mi k histórii nosného dopravného systému napísal týchto pár viet:

 

Ako je pohyb základom života, tak je základom fungovania mestskej metropoly verejná doprava. 

A tu by sme mali hľadať kľúčový problém mesta Bratislavy. V Bratislave totiž vládne skreslený a zásadne mylný názor, že úlohou mesta je len budovanie vnútromestskej električkovej dopravy, ako nám to prezentovali doterajšie vedenia mesta. Každodenné dopravné zápchy na cestných radiálach mesta však určite nevyrieši električka do Petržalky. 

Architekti a dopravní odborníci ponúkli mestu už viac riešení tohto problému, či v projekte rýchlodráhy v 70-tych rokoch minulého storočia, ktorej výstavba bola po „nežnej revolúcii“ zastavená.

Ďalej tu bol ambiciózny projekt TEN-T, zapojenia železničnej siete do transeurópskych dopravných koridorov spojený s revitalizáciou historického severo-južného železničného prepojenia Bratislavou, z novej / bývalej železničnej stanice Filiálka pozdĺž Karadžičovej ulice do Petržalky. Tento projekt, ktorý mal dokonca zabezpečené 80-percentné financovanie z eurofondov bol magistrátom mesta „zamenený“ za nákup nových električiek a autobusov, rekonštrukciu Starého mosta a električkovej trate do Dúbravky. 

TEN-T projekt severo-južného železničného prepojenia mal totiž ambíciu opäť „vtiahnuť“ železnicu do organizmu mesta a ponúknuť alternatívu a predpoklad, aby ľudia zo svojich osobných automobilov denne stojacich v dopravných zápchach prestúpili do prímestskej železnice, ktorá by ich doviezla prakticky až do centra mesta. Nie „regulácia“ avizovanou „parkovacou politikou“, ktorá nie je ničím iným, ako spoplatnením parkovania, ale ponukou verejnej koľajovej dopravy, ktorá mala rýchlejšie a lacnejšie doviesť cestujúcich do mesta než ich osobným autom, ktoré by nechali zaparkované na najbližšej železničnej stanici ku svojmu miestu bydliska.

Plne súhlasím so zavedením regulácie pri parkovaní v meste, ale až potom a pre tých ľudí, ktorí „nepochopia“ výhody verejnej dopravy prímestskou železnicou, ako je to napríklad vo Viedni. Menší počet dochádzajúcich svojimi osobnými autami do Bratislavy by mal okamžitý efekt na skvalitnenie životného prostredia všetkých Bratislavčanov aj bez regulácie parkovania. 

Alebo je to nezáujem politikov o takéto riešenie, lebo „matematika nepustí“ a príjem do štátneho rozpočtu z daní za PHM je pre nich zaujímavejší, než kvalita života Bratislavčanov???

 

S pánom Šimkom sa nedá než súhlasiť. Preto je najvyšší čas to zmeniť a aj vďaka mestskej železnici urobiť z Bratislavy modernú európsku metropolu.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?