Bratislava a Praha - dve metropoly, 25 rokov po (revolúcii)

Autor: Ivo Nesrovnal | 31.8.2014 o 12:45 | (upravené 31.8.2014 o 12:51) Karma článku: 9,64 | Prečítané:  3015x

Pred piatimi rokmi som na tomto mieste písal o ceste, ktorú za ostatných dvadsať rokov urazili Bratislava a Praha dve hlavné mestá, kedysi jednej krajiny. Dnes od revolúcie prešlo už štvrť storočia. Cesty našich metropol sa bohužiaľ ďalej rozchádzajú. Praha doháňa moderné európske mestá, Bratislava sa potáca bez vízie.

Budem konkrétny:

Doprava

Za súčasného primátora Ftáčnika a vlády SMERu  prišla Bratislava o projekt TEN-T, ktorého súčasťou bolo zapojenie regionálnej koľajovej  dopravy do prepravy ľudí. V Operačnom programe Doprava odrazu ostalo cca 500 miliónov Eur, ktoré bolo treba minúť na niečo iné. Časť takto uvoľnených peňazí išla teda do Košíc, časť išla do bezprostrednej spotreby v Bratislave: kúpili sa autobusy, trolejbusy a električky. Nič proti nim, ale so systémovým vyriešením chronických bratislavských dopravných zápch nemajú nič spoločné. Tých viac ako stotisíc ľudí, čo denne hodiny stoja na príjazdových cestách z Malaciek, Pezinka a Šamorína do Bratislavy si ich neužije a cestu im neskrátia ani o minútu.

Praha túto chybu neurobila a systém mestskej koľajovej rýchlodopravy rozvíja

Bratislava sa k zapojeniu železnice do prepravy ľudí musí vrátiť. Potrebujeme mestskú rýchlodráhu, ktorá stredom mesta  cez Filiálku prepojí  okrajové regióny a štvrte a ľuďom ponúkne skutočnú alternatívu k dochádzaniu autom. Samozrejme so záchytnými parkoviskami a integrovanými zastávkami s MHD a spravodlivou parkovacou politikou. Nie je to projekt na jedno volebné obdobie, ale naše mesto potrebuje víziu, ako chceme dopravu systémovo a dlhodobo udržateľne vyriešiť. Tak ako všetky moderné európske mestá.

Aj preto som ako mestský poslane presadil v mestskom zastupiteľstve uznesenie, aby Bratislava zaradila tento projekt naspäť do Operačného programu doprava, aby sa dal financovať z EU fondov. Mestské zastupiteľstvo tento návrh prijalo dokonca jednomyseľne.  

Čistota

O postriekaných bratislavských uliciach a zeleni plnej bilboardov sa už popísalo dosť. Ničí to mesto a  kvalitu našich životov. 

Praha tieto problémy aktívne rieši. Praha 6 má program Stop grafity, ktorý pomáha ľudom odstraňovať čarbanice zo stien. Najnovšie pražský magistrát vytiahol aj do boja proti bilboardom a schválil prísnu reguláciu. Presne tak ako to robia v Európe.

Bratislava sa tvári, že grafity neexistuje a primátor Ftáčnik navrhuje povoliť ďalších 400 bilboardov.

Ako mestský poslanec som preto do mestského rozpočtu na rok 2014 presadil  50.000 Eur ako pomoc pre majiteľov počarbaných nehnuteľností.

Pokusu o legalizáciu 400 bilboardov sme zabránili a  do NRSR som v spolupráci s poslankyňou Luciou Žitňanskou predložil návrh, ktorý vyrieši problémy Bratislavy s neregulovanou vonkajšou reklamou.

Developeri

V Bratislave ľudia pomaly nevedia dňa ani hodiny, keď im pred oknami vyrastie nejaká opacha. Zväčša bez povolenia, resp. v rozpore s ním. Príklad Jasovskej v Petržalke je ešte živý. Navyše, každý developer chce ísť čo najviac do výšky, aby z projektu vyťažil maximum poschodí a teda zisku. Že to dramaticky ničí obraz mesta je každému srdečne jedno a mesto pokojne  spí.

Praha si svoj urbanistický obraz bráni a zaviedla systémovú reguláciu.

Ako mestský poslanec  som s kolegami z klubu už v roku 2011 navrhol, aby sa pripravil nový územný plán pre Bratislavu, ktorý bude obsahovať jednoznačné a prísne regulatívy a nie chaotickú indexáciu ako dnes, ktorá otvára dvere všetkým špekulantom.. 

A žiadam aj tak potrebnú výškovú reguláciu. Obe uznesenia mestské zastupiteľstvo podporilo, obe ležia (spia) primátorovi Ftáčnikovi na stole. Výsledok jeho nečinnosti je pokračujúca devastácia urbanistického obrazu Bratislavy.

Herne

Že herne a kasína sú hrozbou pre spoločenský život a komunity vie už snáď každý, kto vie čítať.  Znamenajú devastáciu verejných priestorov a sociálneho života a väzieb. Ich finančný prínos je mínusový, jedno Euro príjmov štátu alebo obce znamená päť Eur výdajov na následky hazardu. Je to typický príklad privatizácie ziskov a socializácie nákladov. 

V Prahe a v Čechách to pochopili a hazard z mesta vytláčajú

Bratislavský primátor robí čo? Navrhuje Megakasíno v Jarovciach a presvedčuje užasnutých Bratislavčanov, že množiace sa herne po Bratislave sú vlastne fatamorgány, lebo počet automatov vlastne klesá. Megakasíno sme na mô jnávrh zatiaľ zastavili.

A samozrejme podám do NRSR návrh na novelu predpisov o hazardných hrách a to tak, aby obce mohli účinne regulovať , to znamená aj zakázať, herne aj v niektorej svojej časti a nie iba na celom území obce ako je tomu doteraz. 

 

 Dve mestá, dva mosty

Aj Praha si stavia nový most, v Holešoviciach. Tu je výsledok medzinárodnej súťaže:

 

A tu je výsledok snaženia Bratislavy, pochopiteľne bez súťaže:

 

Nechce sa mi končiť takto pesimisticky, aj keď porovnávanie Bratislavy s európskymi metropolami pre nás vyznieva zle. To je jedna strana mince. Ale je 25 rokov po revolúcií a naše mesto stojí na križovatke. Bratislava potrebuje novú krv, manažéra, človeka s víziou a energiou ju uskutočniť. Všetko je pred nami.  A preto kandidujem na primátora. Pretože Bratislava je pre mňa stále to najlepšie mesto na svete.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?