Bratislava nemá peniaze na rozvoj, primátor Ftáčnik rieši seba

Autor: Ivo Nesrovnal | 8.5.2013 o 10:58 | (upravené 8.5.2013 o 14:27) Karma článku: 15,17 | Prečítané:  2701x

Dvadsať rokov je Bratislava hlavným mestom Slovenska. Za ten čas sa ukázali jej prednosti, ale aj slabiny. Úžasná poloha na dotyku Dunaja a Karpát, malebnosť a pohoda. Ale aj chaotický rozvoj, nedostatočné financovanie, malé kompetencie a slabé politické vedenie.  Bratislava narazila na svoje limity.  Cesty sú rozbité, centrum sa vyľudňuje, verejné priestory zanedbané, múry domov postriekané, príliš často je vidieť špina. Systémové dopravné projekty sa zrušili, nový územný plán je v nedohľadne. Vytúžená zmena nenastala. Ľudia začínajú hovoria o úpadku. Primátor Ftáčnik sa namiesto principiálnych riešení stará o svoje osobné postavenie.

Pre porovnanie:*

mesto                   obyvatelia                         príjmy Eur 2013                         Eur obyv.

Viedeň                 1,757 mil                           11,851 mld                                 6 745

Praha                   1,246 mil                           1,777 mld                                  1 426

Brno                     380 tis                               0,365 mld                                  960

Bratislava             413 tis                               0,246 mld                                  595

 

Isteže majú mestá nerovnaké kompetencie a teda čiastočne inú štruktúru príjmov, Viedeň aj Praha sú aj župami. Ale ako ilustrácia trendu  to postačí. A  čítate správne. Ešte aj Brno, obyčajné krajské mesto, má pomaly dvojnásobný príjem na obyvateľa ako hlavné mesto Slovenska. S  inými hlavnými mestami sa nemôžeme ani rovnať. Na troj- či štvornásobný počet obyvateľov majú  sedem resp. štyridsaťosem násobný rozpočet. Bratislava má na terajšiu dobu a potreby hlavného mesta jednoducho zle nastavený podiel príjmov zo štátneho rozpočtu.

A to nie je všetko. Priemerný obyvateľ bratislavského regiónu odvedie do štátneho rozpočtu cca 300 Eur na dani z príjmov fyzických osôb. Štát však do Bratislavy a regiónu vráti iba cca 50 Eur. Banskobystričan odvedie do spoločnej kasy cca 40 Eur, ale naspäť dostane cca 90 Eur. Košičan odvedie cca 45 Eur a späť dostane cca 70 Eur. Vidíte ten rozdiel? A tomu sa hovorí solidarita Bratislavy so zvyškom Slovenska...

A ani to nie je všetko. V Bratislave žije podľa rôznych odhadov viac ako stotisíc cezpoľných, t.j. našich spoluobčanov, ktorí v Bratislave žijú a pracujú, ale dane odvádzajú v mieste trvalého bydliska. Sú tu vítaní, je to naše spoločné hlavné mesto. Ich dane sa síce ocitnú v spoločnom mešci, ale náklady, ktoré mestu spôsobujú, napríklad na opravy ciest či údržbe verejných priestorov, sú násobne väčšie ako podielový daňový príjem, čo Bratislava dostane. Na tieto náklady sa skladáme my, Bratislavčania. A to nie je fér a už vôbec nie solidárne a integrujúce.

A môžeme pokračovať. Bratislava a región sú ako jediné slovenské regióny vylúčené z čerpania eurofondov na mnohé, napríklad infraštruktúrne, projekty. Údajne sme bohatý región.  Bohatší ako napríklad Dolné Rakúsko. Stačí jedna jazda autom cez Bratislavu, aby každý pochopil aký je to nezmysel, že ten vzorec je jednoducho chybný a treba ho zmeniť.

Už je Vám jasné, prečo sa Bratislava nerozvíja? Prečo nám susedia ukazujú chrbát? Jednoducho niet za čo. Nízke príjmy, vysoké prerozdeľovanie, viac než stotisíc čiernych pasažierov, skoro žiadne eurofondy. Môžeme mesto ušetriť k smrti, rozpredať všetok majetok, vždy sú to iba drobné z toho, čo mesto potrebuje.  Riešenie je teda niekde inde. A každý, kto niekedy podnikal vie, že je na príjmovej strane rozpočtu. Bratislava potrebuje systémovo viac peňazí.

Dochádza to už všetkým, jedine bratislavský primátor Ftáčnik stále nechápe situáciu. Mestské zastupiteľstvo ho pritom už na jeseň roku 2012 zaviazalo, aby otvoril diskusiu o financovaní hlavného mesta a vláde predložil návrh na zmenu vzorca podľa ktorého sa financujú mestá a obce. Primátor dva krátúlohu nesplnil, naposledy dokonca niekto z magistrátu sfalšoval dátum splatnosti uznesenia tak, aby si poslanci nevšimli, že primátor sa tomu opäť zbabelo vyhol.

Keď ide o posilnenie primátorových  kompetencií a vplyvu SMERu, tam SMER a pán Ftáčnik neváhajú. Bleskovú a účelovú novela zákonov, aby si primátor mohol sám  menovať a odvolávať námestníkov, či najnovšie už aj riaditeľov mestských podnikov bez súhlasu poslancov, presadila parlamentná väčšina SMERu okamžite a bez váhania.

Pomoc Bratislave? To by bolo treba pozrieť premiérovi Ficovi do očí a povedať mu že Bratislava potrebuje peniaze. Normálne sa nášho mesta - Bratislavy zastať. Na to úradnícky primátor Ftáčnik odvahu nemá. Radšej sa bude skrývať a vyhovárať sa, na minulé vlády, ministrov, poslancov, krízu...

Podľa zákona o Bratislave sú pritom vláda a ostatné ústredné orgány povinné Bratislavepri plnení funkcií hlavného mesta pomáhať. Zatiaľ o tej pomoci môžeme iba snívať. Ale iba sa smutne prizerať pokračujúcej stagnácií nášho hlavného mesta nebudeme.

 

 

* Údaje sú cca, príjmy vrátane finančných transferov, kurz Eur/Kč 25,5.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?