Billboardová spúšť ako smutný obraz nášho vzťahu k vlasti

Autor: Ivo Nesrovnal | 9.5.2012 o 11:05 | (upravené 9.5.2012 o 11:14) Karma článku: 12,36 | Prečítané:  1231x

Nehovorím o ich obsahu. Ten sme už vnímať prestali. Reč je o ich počte. Tu totiž už dávno nejde o reklamu, ako spôsob komunikácie firiem so svojimi potenciálnymi zákazníkmi. Ide o viac. Ide o hodnotu, ktorú pre nás predstavuje Slovenská krajina, mestá a dediny.  O to, ako si vážime  našu vlasť. Čo pre nás znamená Slovensko. Strom poznáš po ovocí, človeka podľa skutkov. Podľa rečí sme horúci a úprimní vlastenci, podľa skutkov je nám naša vlasť obyčajnou dojnou kravou.  

K téme billboardov už bolo snáď povedané a napísané všetko.  Ničia krajinu, poškodzujú obraz mesta, prekážajú vodičom, sú vizuálnym smogom, vnášajú do verejného priestranstva nepokoj, kazia život v mestách, veľká časť je načierno, porušujú všetky možné právne  predpisy,  zásady verejnej hygieny, krajinotvorby, urbanizmu a architektúry,  sú prejavom nekultúrnosti, odháňajú turistov, nič nevytvárajú, ako reklama sú zaostalé, zneužívajú nás a zarábajú na nás iba tým že musíme chodiť okolo atď,  atď.

Všetci to vedia a všetci sú proti, teda skoro všetci. A výsledok? Slovensko je najzamorenejšia krajina v Európe, Bratislava jediné európske hlavné mesto, ktoré si navonok nevie, v skutočnosti  asi nechce, s billboardami poradiť.  Kde je chyba?

Verejné priestory sú odrazom verejnej inštitúcie, ktorá ich spravuje.  Arci vlastenec zo Žiliny by podľa jeho rečí neváhal  položiť za Slovensko život. V skutočnosti mesto , ktoré dlhé roky spravoval, ponúka pri vjazde z akejkoľvek strany návštevníkovi odpudivý obraz chaosu a zmätku stoviek billboardov, priemyselných areálov, parkovísk, smetísk, fabrík, križovatiek, garáží, nadjazdov, obchodov a kadečoho ďalšieho, iba nie kedysi krásneho slovenského mesta. Turista sa zastaví pozrie a už sa nevráti.  Osemkilometrovou cestou do Strečna si prezrie cca 220 billboardov (stav minulé leto) a je rád, ak sa mu pomedzi ne na chvíľu podarí zazrieť Martinky, či Veľký Fatranský Kriváň.

Bratislavský primátor Milan Ftáčnik (nezávislý, iba s podporou SMERu)  v statočnom zápase za svoje volebné sľuby  dokonca už poprosil billboardové spoločnosti, aby boli také láskavé a povedali mu koľkože stoviek to plôch vlastne majú.  Pre istotu  dostanú nový termín, už ďalší, chudáci, ťažká robota behať po meste s kalkulačkou, jeden sa nevie dopočítať, stále čosi chýba, fučí, mrzne, psa by nevyhnal.  V polovici volebného obdobia sme stále na začiatku, teda nikde. Ale primátor sa nevzdá, veď v Petržalke dokázal všetkým ako sa chráni verejný záujem.  40 % billboardov načierno (údaj Vladimír Bajan). Autorita ako sa patrí. Už sa všetci trasú, alebo smejú, ťažko povedať.  Ale na magistráte už vedia kto za mizériu môže - stavebný zákon, načim zmeniť, uf, to nám spadol kameň zo srdca (vysvetlí mi niekto načo meniť stavebný zákon, aby sa odstránili načierno postavené billboardy?). Vec treba teraz  hodiť na ZMOS, či veľký parlament. Skrátka konať má vždy niekto iný. Jedným slovom líder.

Ako mestský a župný poslanec na túto tému upozorňujem neustále, rozhovormi, blogom alebo v médiách.  Ale upozorňovať evidentne nestačí,  budeme žiadať od primátora konkrétne skutky.  Staré Mesto aký taký predpis má, Ružinov tiež už začal,  ozvala sa aj Petržalka.

Ako predseda Krajskej organizácie cestovného ruchu BSK čítam rôzne analytické materiály ako pritiahnuť na Slovensko turistov. Vraj treba viac propagovať, lákať, dávať poukážky, aby chodili aj domáci. Vraj k nám nikto nechodí, ale akosi do Čiech a Rakúska áno, kríza nekríza.

Nezmysel, poukážky nepomôžu. Ľudia pôjdu tam, kde je pekne. Naši susedia ponúkajú malebnú, krásnu krajinu, bez billboardov,  zmeti fabrík, garáží , smetísk,  nezmyselných pastelových stavieb a vyrúbaných lesov. My svoj turistický produkt, t.j. krajinu, ktorú ostentatívne milujeme, systematicky ničíme a čudujeme sa že nechodia. Skúste ísť na pýchu Bratislavskej župy, na Vínnu cestu a cestou cez Raču, svätý Júr a Pezinok počítať billboardy. Stovky Vám nebudú stačiť. A choďte do Viedenského Grinzingu a pochopíte prečo je tam celý rok plno a tu prázdno.  Nie poukážky, ale jedine kultivácia krajiny pomôže vrátiť Slovensko na turistickú mapu Európy.  Už aj Česi na to prišli a pútače pri cestách zakázali.

Nebudem pokračovať. Nie sme vlastenci, sme pokrytci  a Slovensko je nám  ľahostajné. Stačí, že tečú prachy.  Agentúram a neviem ešte komu všetkému. Reklamkám sa nečudujem,  keď dávajú, tak ber. Zlyháva samospráva.  Mnohí slabošskí starostovia a primátori sa vyhovárajú na všetko možné, len aby si nemuseli páliť prsty v zápase za verejný záujem, za kultúru krajiny, za tvár našej vlasti.  Nejdú príkladom.  Nech to rieši niekto iný.  Ale lásky k vlasti majú plné ústa všetci.  To Slovensko naše...

Znovu, strom poznáš po ovocí, človeka podľa skutkov. Budeme žiadať skutky.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?