Pritom sú to zbabelci zbabelí. Nemajú ani kúska pokory, aby sa sklonili pred rozletom, vlastenectvom a statočnosťou našich developerov, nezištne obetujúcich svoje poctivo zarobené korunky a najcennejšie pozemky pre blaho mesta a jeho obyvateľov. Nemajú odvahu postaviť sa zoči voči skvostom bratislavskej architektúry. Oslepuje ich Tower 115, Aupark, River Park, Obydick, Tri veže, Eden Park, Perla Ružinova Jégeho alej, Glória i Retro a celé Dlhé Diely. Ochromilo ich, že toto sa tromfnúť nedá, že na to nemajú. Dobre vedia, že by ich Bratislavčania vysmiali, svoje krásne stavby si uchránili a svinským krokom hnali hore Hronom, dúrnym honom, ta het, až do večne zasneženej Arábie. A tak tam rovno radšej zostali a pikle kuli. Ako Bratislavu, krásavicu na Dunaji, najslávnejšie zo slávnych a najväčšie z veľkých miest o zaslúžené svetové prvenstvá pripraviť, kompetentný a obetavý magistrát pohaniť, obyvateľom radosť zo života zobrať.
A teraz totok. Takto nás ponížiť. Na kolená nás zrazili, ešte vyšší panelák postavili. Veru, dobre to vyhútali. Neušlo im zákerníkom, že Bratislava a jej jasnozrivý a principiálny magistrát, svoju hodnotu a zásluhy výškou, kvantitou a nie kvalitou merajú. Že síce socializmus vo svete už dávno pominul, ale v Bratislave, na radnici, stále sovietske najrýchlejšie hodinky bijú a najvyšší trpaslíci po rozume chodia. Ako pyšne pri každom ďalšom poschodí hruď vypína. Ako malá, ale hrdá Bratislava nebojácne a nemilosrdne Kuala Lumpur, Cheng-Du a aj ten Novosibirsk drví a v urbanizme a kvalite života dokonca aj Pchjong-jang pokorila. Ako Hamburčania, Zuryšania Viedeňáci, Rímania a Parížania závisťou blednú a na Dlhé diely a do bývalých vinohradov do panelákov sa sťahujú. Ako Bratislavčanom pri každom ďalšom krásnom vežiaku oči radosťou žiaria a letenky do koša hádžu a iba v milovanom a prívetivom meste ostať chcú.
Malý žobrák s veľkou palicou. Zober mu palicu a padne na hubu. Palicu nám zobrali a my v blate ležíme.
Ale sa prerátali. Toto tak nenecháme. Muži, vzmužme sa! Ženy, vžente sa! Žiadnych 100, ja navrhujem postaviť chalupu na rovných 1000 metrov! Nech nežeriem ja, ani moje (a Vaše) deti. Individuálne záujmy musia ísť bokom. Je to vec národnej hrdosti. Inak nás Maďari vysmejú a horšie už na svete nič nie je. Iba ak by Rysuľa pochorela. Naši milí miliardári nech sa bratsky spoja a ukážu svetu, že Galibovci na to majú!.
Územný plán? Výškové obmedzenie? Maličkosť. Magistrát má s falšovaním skúsenosti. Nakoniec, veď na Lomničáku tiež stojí stavba, a to je prosím pekne 2633 metrov nad morom, tak čo? Aké povoľovačky? Taľafatky. Nech začnú stavať a potom sa to v Ružinove už dáko spytlíkuje. Takú zmenu stavby z 30 na 1000 metrov zaraz povolia. Nikto si nevšimne. Starosta to má vyskúšané. Ako Jégeho alej alebo Retro. Pravda, musia preto niečo urobiť, zaplatiť. Bohumilú a zásadnú investíciu do kvality života. Navrhujem obnoviť lavičku pri Štrkovci, tú pri detskom ihrisku, je akási počmáraná. Prosím, prosím, nehnevajú sa pán veľkomožný, veď ja iba tak....
Pochopiteľne, že to nebude barák iba na kšeft. Developerská hrdosť nedovolí. Domovy dôchodcov, školy, výskumné strediská a jasle musia byť. Ako všade inde. Tak medzi stým a stotridsiatym poschodím. Ledaže by neboli. Kto zato môže, že sú dôchodcovia leniví a nechce sa im po schodoch chodiť. Ale snaha bola. Nie my, to oni. Aspoň bude miesto na nádherné, krásne, luxusné byty, teda ako vždy holobyty, podľa priania zákazníkov. Policajný vrtuľník na dopravu jacuzzi je v cene. Nová polyfunkčná výšková dominanta celej Karpatskej kotliny (hahaha Maďari, to čumíte) ponúkne všetko čo srdce zažiada a Bratislavčan k životu svojmu a svojich detí potrebuje. Kasíno, bordel, zmenáreň, platené a nestrážené parkovisko, posilovňa, kaderníctvo (pre ministra gel, pre biznis partnerov britvu na vyholenie hlavy), shopping mall a tri multifunkčné haly: hokej, futbal, majkl džeksn a drišlák. Veď sme v hlavnom meste, tak čo sa divíte, že tu je všetko najväčšie, najdrahšie a najhoršie.
A samozrejme zeleň, tá musí byť vždy, na to sú úrady veľmi prísne. Už sa vie ako nato. Ako geniálny projekt Centrál, park na streche. Úžasných 5x3 metrov na šantenie, kyslík podporí myslenie, čerstvý vetrík čechrá vlasy, rumenec zaplaví tvár, psík sa vykadí do piesku, dieťa sa pohrá so striekačkou a poďho na kočíku 1000 metrov dolu kĺzačkou.
A tej kultúry. Primátorova srdcovka. Za smiešnych 500 tis Euro ročne, nádherný sál pre dvadsaťdva sediacich a troch stojacich divákov! No nekúp to. Ďakujeme! Navždy Vaši Bratislavčania.
A naša česť a hrdosť bude zachránené. Nenechajme si ich vziať. Kým nie je neskoro! V Moskve už budujú základy...
